Irán tvrdí, že návrh adresovaný USA žiada iba „legitímne práva“
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baghaei v pondelok uviedol, že Teherán vo svojom novom mierovom návrhu odovzdanom Spojeným štátom prostredníctvom Pakistanu žiadal iba svoje „legitímne práva“. Pakistan v súčasnosti sprostredkúva rokovania medzi oboma stranami.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baghaei vystupuje na pravidelnej tlačovej konferencii v Teheráne v Iráne 11. mája 2026. Baghaei v pondelok uviedol, že Teherán vo svojom novom mierovom návrhu odovzdanom Spojeným štátom prostredníctvom Pakistanu, ktorý sprostredkúva rokovania medzi oboma stranami, žiadal iba svoje „legitímne práva“. (Xinhua/Shadati) © Xinhua
Baghaei na pravidelnej tlačovej konferencii v Teheráne povedal, že medzi iránske požiadavky patrí ukončenie vojny v západnej Ázii, zrušenie americkej námornej blokády iránskej lodnej dopravy, uvoľnenie iránskych aktív zmrazených v zahraničí, zabezpečenie bezpečného prechodu cez Hormuzský prieliv a obnovenie stability v regióne.
„Nežiadali sme žiadne ústupky. Jediné, čo požadujeme, sú legitímne práva iránskeho národa,“ vyhlásil.
Iránsky návrh označil za „rozumný a zodpovedný“ s tým, že jeho cieľom je ochrana iránskych záujmov, ako aj regionálnej a globálnej bezpečnosti, píše agentúra Xinhua.
Zároveň dodal, že otázky týkajúce sa jadrového programu budú predmetom rokovaní neskôr, keďže Teherán sa momentálne sústreďuje na ukončenie konfliktu.
Americký prezident Donald Trump označil iránske podmienky na ukončenie vojny za „úplne neprijateľné“. Baghaei následne obvinil Washington z presadzovania „neprimeraných požiadaviek“ pod vplyvom Izraela.
V reakcii na správy, že viaceré európske krajiny vrátane Francúzska a Británie vyslali vojenské lode na ochranu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, Baghaei varoval pred zasahovaním externých aktérov do situácie v regióne.
„Akékoľvek zasahovanie do otázok Hormuzského prielivu a západnej Ázie situáciu iba ešte viac skomplikuje,“ uviedol.
Irán, Spojené štáty a Izrael sa 8. apríla dohodli na prímerí po 40 dňoch bojov, ktoré vyvolali americké a izraelské útoky na Irán z 28. februára.
Iránske a americké delegácie následne rokovali 11. a 12. apríla v Islamabade, no nedospeli k dohode. Odvtedy si obe strany prostredníctvom Pakistanu vymenili viacero návrhov, pričom v oblasti Hormuzského prielivu pokračovali sporadické incidenty.
Baghaei zároveň odmietol správy západných médií, podľa ktorých Irán vypúšťa ropu do mora pre preplnené skladovacie kapacity.
Tieto tvrdenia označil za „úplné klamstvá“ a správy o ropnej škvrne pri iránskom ostrove Chárg nazval „vykonštruovanými“.
Londýnska spoločnosť Windward, ktorá sa zaoberá analýzou námorných rizík, v piatok uviedla, že satelitné snímky zachytili ropnú škvrnu pri ostrove Chárg, hlavnom iránskom ropnom termináli. Podľa firmy bola škvrna prvýkrát zaznamenaná 5. mája a následne potvrdená tromi satelitnými pozorovaniami počas 20 hodín.
Po zlyhaní rokovaní po uzavretí prímeria Spojené štáty zaviedli námornú blokádu v Hormuzskom prielive s cieľom obmedziť pohyb lodí smerujúcich do iránskych prístavov a z nich. Teherán tvrdí, že cieľom opatrenia je obmedziť iránsky export ropy.
