Analýza zubných proteínov druhu Homo erectus, prvého ľudského predka, ktorý opustil Afriku, bola tento týždeň publikovaná v časopise Nature. Výskum identifikoval genetický marker, ktorý sa nachádza aj u denisovanov – málo známej skupiny raných ľudí objavenej v sibírskej jaskyni – a tiež u niektorých dnešných populácií, čo naznačuje, že tieto skupiny mohli v minulosti východnej Ázie spolunažívať a navzájom sa krížiť, píše agentúra Xinhua.
Výskum bol možný vďaka takmer nedeštruktívnej metóde, ktorá zachováva integritu fosílií. Doteraz bol genetický výskum Homo erectus obmedzený, keďže tradičné metódy si vyžadujú narušenie vzoriek. Čínski vedci preto použili mikrodeštruktívnu techniku leptania kyselinou, ktorá odstráni iba tenkú povrchovú vrstvu zubnej skloviny bez viditeľného poškodenia fosílie.
„Používame kyselinový roztok, ktorý ‘umyje’ povrch zuba a uvoľní skryté fragmenty proteínov,“ vysvetlila vedúca výskumu Fu Čchiao-mej z Inštitútu paleontológie a paleoantropológie Čínskej akadémie vied.
Najmenej 400-tisíc rokov
Zo šiestich zubov nájdených na troch lokalitách v Číne, vrátane Zhoukoudianu, kde boli objavené pozostatky tzv. pekinského človeka, vedci získali proteíny staré najmenej 400-tisíc rokov. Ide o najstaršie známe ľudské proteíny nájdené vo východnej Ázii, ktoré posúvajú doterajší molekulárny rekord zo 160-tisíc na minimálne 400-tisíc rokov.
Výskumníci identifikovali dve kľúčové mutácie. Prvá, AMBN-A253G, sa našla vo všetkých šiestich vzorkách a nebola doteraz zaznamenaná u iných ľudských druhov ani opíc, čo z nej robí unikátny genetický marker tejto populácie.
Druhá mutácia, AMBN-M273V, sa predtým pripisovala výhradne denisovanom. Nové zistenia však ukazujú, že existovala už u staršieho Homo erectus, čo naznačuje, že mohla vzniknúť v tejto populácii a neskôr sa rozšíriť cez kríženie do ďalších línií vrátane moderného človeka.
Vedci tak naznačujú, že východoázijský Homo erectus nebol len samostatnou vývojovou vetvou, ale aj významným zdrojom genetického materiálu pre dnešných ľudí.
Podľa odborníkov ide o prelomové zistenie, ktoré vypĺňa dlhodobú medzeru v poznaní genetických vlastností tohto druhu. Výskum zároveň priniesol novú metódu určovania pohlavia starovekých jedincov na základe zubných proteínov – väčšina skúmaných jedincov boli muži, jeden bol žena.
Vedci však dodávajú, že zatiaľ nie je jasné, aké konkrétne fyzické vlastnosti tieto mutácie ovplyvňovali. Podľa autorky výskumu ide len o začiatok ďalšieho skúmania, ktoré môže priniesť nové zásadné objavy v štúdiu evolúcie človeka.
