Čítanie a prepájanie kultúr: Čínsky prezident Si Ťin-pching miluje knihy, aký má príbeh?

Ako najvyšší predstaviteľ Číny často čerpá z kníh, ktoré dlhodobo formovali jeho intelektuálny svet. Využíva ich aj ako diplomatický most na prepájanie Číny so svetom a podporu medzikultúrnej výmeny a vzájomného učenia medzi civilizáciami. Informuje o tom čínska tlačová agentúra Xinhua.

Vášnivý čitateľ

Knihy sprevádzajú Si Ťin-pchinga od detstva. Narodil sa v Pekingu do rodiny revolucionárov, kde sa kládol dôraz na vzdelanie, premýšľanie a službu krajine.

Spomínal, že jeho otec Si Čung-sün kupoval deťom len málo hračiek, no pri knihách nešetril. Často ich brával do kníhkupectiev a nechal ich vyberať si vlastné tituly.

Jeho učiteľka čínštiny Chen Qiuying si spomínala, že mladý Si bol zanieteným čitateľom literatúry a histórie, pričom ho mimoriadne fascinovala poézia básnika Du Fua z obdobia dynastie Tchang. Du Fu bol známy hlbokým súcitom s obyčajnými ľuďmi, čo výrazne ovplyvnilo aj jeho tvorbu.

V roku 1969 bol takmer šestnásťročný Si poslaný do odľahlej dediny Liangjiahe v provincii Šen-si ako „vzdelaný mladík“. So sebou si priniesol dva kufre plné kníh a sedem rokov žil v tradičných jaskynných obydliach vyhĺbených do sprašových svahov.

Ani náročné podmienky neznížili jeho záujem o čítanie. Knihy sa preňho stali zdrojom duševnej sily. Vo voľných chvíľach počas práce na poli študoval slovníky, pri pasení oviec čítal a večer sa ponáral do kníh pri petrolejovej lampe. Raz dokonca prešiel 15 kilometrov po prašnej ceste len preto, aby si požičal Goetheho Fausta.

Silno naňho zapôsobilo aj dielo Čo robiť? od ruského spisovateľa Nikolaja Černyševského, ktorého hlavný hrdina ho inšpiroval svojou odolnosťou.

Počas pobytu na vidieku prečítal takmer všetky literárne klasiky, ku ktorým sa dostal. „To, čo dnes zo mňa vychádza prirodzene, sú veci, ktoré som čítal práve vtedy,“ spomínal.

Vďaka rozsiahlemu čítaniu si vytvoril vlastný spôsob práce s textom – „robiť z hrubých kníh tenké a z tenkých hrubé“. Teda zložitým dielam vedel porozumieť cez ich podstatu, zatiaľ čo stručné texty analyzoval do hĺbky.

Keď bol v roku 1975 prijatý na Univerzitu Čching-chua, prečítal Kapitál Karla Marxa trikrát od začiatku do konca a zaplnil 18 zošitov poznámkami.

Čínske klasiky ako vysvetlenie sveta

Čítanie čínskych klasických i moderných diel poskytlo Si Ťin-pchingovi široký intelektuálny základ, z ktorého často vychádza pri vysvetľovaní svojich názorov na správu štátu či diplomaciu.

„Vynikajúce literárne a umelecké diela odrážajú kultúrnu tvorivosť krajiny a národa. Len kvalitné diela dokážu ľudí osloviť, viesť a inšpirovať,“ povedal Si.

Na lepšie zachovanie čínskych klasík vznikol v roku 2022 Národný archív publikácií a kultúry Číny, rozsiahly projekt schválený práve Si Ťin-pchingom. Je označovaný za „génovú banku“ čínskej civilizácie.

Na medzinárodnej scéne Si často cituje čínske klasické texty, aby vysvetlil svoje myšlienky a podporil dialóg medzi civilizáciami. Prostredníctvom tradičných čínskych hodnôt ako harmónia, inkluzívnosť či vzájomný rešpekt predstavuje svetu čínsku kultúrnu tradíciu.

Podľa neho sa civilizácie od seba líšia, no žiadna nie je nadradená ostatným.

Keď v roku 2023 predstavil Globálnu civilizačnú iniciatívu, citoval staré čínske príslovie: „Jedna kvetina jar neprinesie, no sto rozkvitnutých kvetov naplní jarou celú záhradu.“ Tým zdôraznil, že civilizácie prosperujú prostredníctvom výmeny a vzájomného učenia.

Knihy ako most medzi národmi

Aby boli jeho prejavy bližšie medzinárodnému publiku, Si často odkazuje aj na zahraničnú literatúru. Podľa neho sú literatúra a umenie „najlepším prostriedkom na vytváranie porozumenia medzi krajinami a kultúrami“.

Počas svojej prvej štátnej návštevy Ruska v roku 2013 predstavil víziu budovania „spoločenstva so spoločnou budúcnosťou ľudstva“ pred študentmi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov.

Pri prejave citoval Černyševského: „Cesta dejín nie je vydláždená ako Nevský prospekt; vedie cez prašné polia, močiare aj lesy.“ Touto metaforou zdôraznil, že cesta k lepšiemu svetu môže byť komplikovaná.

V tom istom prejave spomenul aj veľký vplyv ruskej literatúry na generácie Číňanov a menoval autorov ako Puškin, Lermontov či Tolstoj, ktorých diela čítal.

Ruský sinológ Taras Ivčenko uviedol, že práve tieto odkazy vytvorili medzi Si Ťin-pchingom a publikom okamžitú blízkosť. „Keď spomenul tieto diela, atmosféra sa úplne uvoľnila,“ povedal.

Si opakovane zdôrazňuje, že literatúra je univerzálnym jazykom. „Je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako vytvárať porozumenie a spojenie medzi ľuďmi,“ uviedol.

Knihy využíva aj ako diplomatické dary. Francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi počas návštevy Francúzska v roku 2024 daroval výber francúzskych klasických románov v čínskom preklade vrátane diel Deväťdesiattri, Pani Bovaryová a Červený a čierny.

Macron mu na oplátku venoval staré vydanie knihy Rozjímania od Victora Huga, ktorého tvorbu Si obľubuje.

Podľa Si Ťin-pchinga môžu výmeny a vzájomné učenie medzi civilizáciami slúžiť ako most priateľstva medzi národmi, hnacia sila pokroku ľudstva a pevné puto pre svetový mier.

A práve prostredníctvom dialógu, tvrdí, sa môžu rôzne civilizácie naučiť navzájom rešpektovať a žiť v harmónii.