Slovenská pošta sa bráni kritike! Teraz zverejnila fakty: Takto vysvetľuje zatváranie pobočiek, mzdy aj prepúšťanie

Pošta tvrdí, že verejná diskusia o jej fungovaní by mala stáť na overiteľných údajoch, nie na politických emóciách. Najviac pozornosti venuje zatváraniu pobočiek, situácii zamestnancov, mzdám či hospodárskym výsledkom.

Pobočky nezatvárajú chaoticky, tvrdí pošta

Jednou z najčastejších výhrad je podľa Slovenskej pošty tvrdenie, že pobočky zatvára nekoordinovane. Spoločnosť to odmieta s tým, že optimalizácia je súčasťou dlhodobo pripravovanej transformácie a vychádza z ekonomických analýz, využívania jednotlivých pobočiek a rozhodnutí regulátora.

V roku 2025 pošta trvalo ukončila prevádzku 45 pobočiek, v roku 2026 ich zatiaľ pribudlo ďalších 41. Zároveň upozorňuje, že viac ako 1 000 z približne 1 300 pobočiek je stratových. Podľa pošty preto nejde o rušenie služieb, ale o snahu prispôsobiť sieť tomu, ako sa mení správanie zákazníkov a klesá záujem o klasické priehradkové služby.

„Pobočky sa otvárajú vďaka politickému tlaku“

Aj toto tvrdenie spoločnosť odmieta. Dočasné zatváranie vybraných pobočiek počas leta označuje za každoročné sezónne opatrenie, ktoré súvisí najmä s dovolenkami a nižšou letnou návštevnosťou. Vlani bolo takto dočasne zatvorených 64 pobočiek, tento rok ich je 63. Všetky pobočky, ktorým bola prevádzka dočasne prerušená medzi 1. júlom a 30. septembrom, sa podľa pošty majú najneskôr do konca septembra opäť otvoriť. Nejde pritom o pobočky, ktoré boli zrušené natrvalo.

Zamestnanci o peniaze neprišli

Slovenská pošta zároveň reaguje na tvrdenia o stagnujúcich platoch. Uvádza, že mzdy zvýšila:

Práce je menej

Spoločnosť sa vyjadruje aj k tvrdeniam o preťažení pracovníkov. Poukazuje pritom na výrazný pokles objemu služieb. Od roku 2018 podľa jej údajov: objem poštových služieb klesol o 62 %, počet listových zásielok o 59 %, poštové poukazy o 64 % a produktivita práce o 50 %. Priemerná mzda však za rovnaké obdobie vzrástla približne o 60 %.

Pošta tvrdí, že zatiaľ čo kedysi priemerný zamestnanec vybavil 229 operácií denne, dnes je to približne 116. Personálne kapacity preto podľa nej musí prispôsobovať reálnemu objemu práce.

Prepúšťanie? Pošta vysvetľuje čísla

Veľká pozornosť sa venuje aj tvrdeniu, že pošta prepustila 870 ľudí a následne prijala ďalších približne 400. Spoločnosť označuje takúto interpretáciu za zavádzajúcu. Za prvý polrok 2026 podľa nej skončilo pracovný pomer 1 053 zamestnancov, no z rôznych dôvodov – odchod do dôchodku, výpovede zo strany pracovníkov, skončenie zmluvy, zdravotné či osobné dôvody, ale aj organizačné zmeny.

Z organizačných dôvodov skončil pracovný pomer so 136 zamestnancami, ďalších 247 odišlo dohodou v súvislosti s transformačnými zmenami. Zároveň však pošta v prvom polroku prijala 483 nových zamestnancov. Podľa spoločnosti teda nejde o jednoduchý príbeh „prepustili stovky ľudí a potom ich nahradili“.

Pobočka zadarmo ešte neznamená, že nič nestojí

Zaujímavú časť svojej argumentácie venuje pošta aj pobočkám, ktoré fungujú v priestoroch poskytnutých obcou zadarmo. „Nájom 0 € neznamená prevádzku 0 €,“ upozorňuje. Ako príklad uvádza Hybe, kde za prenájom platila symbolické tri centy ročne. Celkové náklady pobočky však v roku 2025 dosiahli 64,4-tisíca eur, zatiaľ čo výnosy boli 30,3-tisíca eur. Strata tak predstavovala viac ako 34-tisíc eur.

Ešte výraznejší rozdiel uvádza pri Hornej Marikovej. Pri nulovom nájme mala pobočka náklady 73,3-tisíca eur a výnosy iba 16,8-tisíca eur. Strata tak presiahla 56-tisíc eur. Najväčšiu časť nákladov pritom v oboch prípadoch tvorili mzdy.

Zatvorenie pobočky neznamená koniec služieb

Slovenská pošta zároveň zdôrazňuje, že pošta nie je len budova. Zákazníci môžu využívať doručovateľov, viac ako 1 060 BalíkoBOXov, mobilnú aplikáciu, online podanie zásielok či kuriérske služby. V niektorých obciach ponúka aj koncept maláPOŠTA, ktorý má zachovať pevné kontaktné miesto.

A čo dlhé rady?

Pošta odmieta aj tvrdenie, že rušenie pobočiek automaticky spôsobilo dlhšie čakanie. Podľa jej údajov sa v júli 2026 na 85 sledovaných pobočkách s vyvolávacím systémom čakalo priemerne 3 minúty a 39 sekúnd. Na troch štvrtinách z nich bol priemerný čas čakania kratší ako päť minút. Zároveň priznáva, že v exponovaných časoch sa rady tvoria. Tvrdí však, že nejde o celodenný ani každodenný štandard.

Transformácia má prinášať výsledky

Slovenská pošta napokon odmieta, že optimalizácia je dôkazom zlého hospodárenia súčasného vedenia.

Chcú, aby rozhodovali čísla

Slovenská pošta na záver uvádza, že kritiku rešpektuje, odmieta však podľa nej nepresné alebo účelové interpretácie. Jej hlavný odkaz je jednoduchý: zatváranie niektorých pobočiek podľa nej neznamená rušenie poštových služieb. Ide o zmenu spôsobu, akým sú poskytované.