VIDEO Kým sa všetky oči upierajú na Ceutu... Nenápadná moslimská invázia v Grécku!

Južné grécke ostrovy, najmä Kréta a Gavdos, čelia v týchto dňoch zvýšenému prílivu migrantov z Líbye a severnej Afriky. Rozdiel je v tom, že kým v Ceute išlo o masový nárazový prielom desiatok tisíc ľudí cez pozemnú hranicu, v Grécku ide o dlhodobejšiu námornú migračnú trasu. Na sociálnych sieťach sa objavili zábery migrantov na hranci, ktorí s kuframi a taškami pokračujú do táborov, odkiaľ majú namierené prevažne do Nemecka či Francúzska. Na záberoch je vidieť len mladých mosmlimských mužov, žiadne ženy a deti. 

Desívé zábery z Grécka zverejnila aj influencerka Helene Tveiten. "Islamská invázia v Grécku pokračuje. Len za posledné dva dni zachránilo Grécko 327 ľudí mimo južnej Kréty. Kréta je teraz hlavnou bránou vstupu - 15 389 príletov do mora v prvej polovici roku 2026 - stále masívny tlak. V Európe prebieha náboženská vojna. Mnohí na to stále neprišli," uviedla Helene na sociálnej sieti.

Odkiaľ sú migranti? Z Afganistanu, Sudánu, Jemenu či Egypta

Podľa oficiálnych údajov dorazilo začiatku roka 2026 do polovice augusta len na samotný ostrov Kréta viac ako 10 900 migrantov, pričom v prvej polovici augusta úrady zaznamenávajú stovky nových príchodov týždenne.  Podľa oficiálnych dát Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prekročil počet migrantov na gréckej Kréte od januára do augusta hranicu 10 900 osôb. Najčastejšími krajinami pôvodu migrantov sú Afganistan, Sudán, Jemen a Egypt.

Len za prvé dva augustové týždne bolo pri pobreží Kréty a blízkeho ostrova Gavdos zachránených a zaregistrovaných niekoľko stoviek ľudí. Konkrétne 13. augusta to bolo v priebehu 48 hodín až 327 migrantov. Kým v minulých rokoch bol hlavným vstupným bodom ostrov Lesbos, v roku 2026 výrazne dominuje južná trasa z Líbye a Egypta priamo na Krétu. Ako informuje portál Reliefweb táto trasa je pre pašerácke lode dlhšia a kvôli nepriaznivému počasiu v Stredozemnom mori aj podstatne nebezpečnejšia.

Oficiálne migračné úrady ani OSN (UNHCR) neregistrujú prichádzajúcich ľudí priamo podľa náboženského vyznania, ale výhradne podľa krajiny ich pôvodu. Na základe demografického zloženia týchto štátov však možno s istotou konštatovať, že veľká väčšina migrantov, odhadom viac ako 85 až 90 percent pochádza z moslimských krajín alebo krajín s výraznou moslimskou väčšinou.

Migranti sú umiestnení do prísne kontrolovaných táborov na ostrovoch Lesbos, Samos, Kos alebo na Kréte. Sú im odobraté odtlačky prstov do európskej databázy Eurodac. Každý prechádza bezpečnostným pohovorom. V roku 2025 schválili grécke úrady ochranu približne 71 percent žiadateľov, najmä ľuďom z vojnových zón ako Afganistan, Sýria, Sudán. A čo sa s nimi deje ďalej? Nič čo by ste nečakali, pokračujú ďalej do Európy! 

Podľa dublinských pravidiel by mali migranti zostať v prvej krajine vstupu, ktoru je Grécko. V praxi však po získaní azylu alebo nelegálne odchádzajú ďalej do Nemecka, Rakúska či Francúzska, ktoré sú ich skutočnými cieľovými destináciami. Celkový prílev do Grécka po mori a zemi od začiatku krízy presiahol 1,5 milióna ľudí.