Chlieb a pečivo môžu zdražieť: Pekári varujú pred rastom nákladov od roku 2027

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov upozorňuje, že veľká časť produkcie vzniká práve v časoch, za ktoré zamestnancom patria príplatky. Rast nákladov preto podľa zväzu môže pocítiť aj konečná cena chleba a pečiva, informuje ta3.com.

Príplatky za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov sú naviazané na výšku minimálnej mzdy. Tá by mala v roku 2027 vzrásť na 972 eur, čo sa následne premietne aj do nákladov zamestnávateľov. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov sa viac ako 82 percent produkcie chleba, pečiva a koláčov realizuje práve v časoch, keď pracovníkom patria zákonné príplatky.

Príplatky môžu výrazne zvýšiť náklady

Predseda zväzu Milan Lapšanský upozornil, že pekárenský sektor je na práci v noci, cez víkendy a sviatky výrazne závislý. „Rozumieme snahe štátu a odborárov o zvyšovanie minimálnej mzdy. Zároveň však dlhodobo upozorňujeme, že príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, ktoré sú na ňu naviazané, dosahujú extrémne hodnoty,“ uviedol Lapšanský.

Podľa neho môžu príplatky v prípade pracovníkov, ktorí väčšinu času pracujú v príplatkových obdobiach, výrazne zvýšiť celkovú hrubú mzdu. Zamestnávateľ pritom podľa jeho slov neplatí len jeden príplatok. Príplatky za nočnú prácu, víkend či sviatok sa môžu spočítavať a v niektorých prípadoch môžu predstavovať výrazné navýšenie hodinovej mzdy.

„Rast príplatkov zvýši výrobné náklady od 1. januára 2027 v našom sektore zásadným spôsobom a tie budeme musieť premietnuť do cien pre obchodníkov,“ upozornil.

Viac ako polovicu nákladov tvorí práca

Cena práce tvorí podľa zväzu v priemere približne polovicu všetkých nákladov v pekárskom odvetví. Jej podiel sa môže líšiť v závislosti od typu a veľkosti konkrétnej pekárne. Pekári tvrdia, že ďalšie zvyšovanie nákladov už nedokážu absorbovať, a preto ich budú musieť zohľadniť v cenách, za ktoré svoje výrobky predávajú obchodníkom.

To však automaticky neznamená, že o rovnakú sumu zdražie chlieb či pečivo aj na pultoch obchodov. Konečnú cenu totiž určujú samotní obchodníci podľa svojej obchodnej stratégie a výšky prirážok. Zväz zároveň dlhodobo kritizuje obchodné reťazce a tvrdí, že ich tlak na odbytové ceny výrobcov je na Slovensku mimoriadne silný.

Pekári vyzývajú štát na zmenu systému

Lapšanský zdôraznil, že zväz si prácu zamestnancov váži a nespochybňuje ich nárok na príplatky. Problém podľa neho spočíva v tom, že systém nedostatočne zohľadňuje špecifiká odvetví, ktoré bez nočnej a víkendovej práce jednoducho nemôžu fungovať. „Nerozumieme však, prečo štát stále ignoruje odvetvia, kde sa bez práce v príplatkových obdobiach jednoducho nedá fungovať,“ uviedol.

Podobná situácia sa podľa zväzu netýka len pekárov. Prácu v noci, cez víkendy či sviatky musia zabezpečovať aj energetici, záchranné a bezpečnostné zložky či ďalšie sektory služieb. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov preto opätovne vyzýva štát, aby systém príplatkov upravil. Podľa zväzu súčasné nastavenie zároveň znižuje konkurencieschopnosť slovenských výrobcov v porovnaní so zahraničnými producentmi.

Dovoz chleba, pečiva a ďalších výrobkov zo zahraničia pritom podľa jeho údajov rastie a v minulom roku presiahol hodnotu 200 miliónov eur. SZPCC združuje viac ako 520 výrobcov z celého Slovenska – od živnostníkov až po veľké pekárenské spoločnosti. Členovia zväzu zamestnávajú viac ako 12 200 pracovníkov.