EÚ zhoršila prognózu rastu, rastú obavy zo stagflácie

Varovala pritom, že konflikt na Blízkom východe priniesol Európe stagflačný šok, na ktorý môžu mať tvorcovia politík len obmedzené nástroje. Krátke povýpandemické oživenie európskej ekonomiky podľa prognózy vystriedalo obdobie nízkeho rastu a pretrvávajúcej vysokej inflácie. Táto kombinácia vyvoláva otázky, či ide iba o dočasný energetický šok alebo o trvalejšiu zmenu ekonomického smerovania Európy.

Rast klesá, inflácia rastie

Hospodársky rast Európskej únie sa má v roku 2026 spomaliť na 1,1 %, čo je o 0,3 percentuálneho bodu menej oproti jesennej prognóze. Inflácia by mala dosiahnuť 3,1 %, teda o celý percentuálny bod viac, než sa pôvodne očakávalo, a zároveň výrazne nad cieľom Európskej centrálnej banky. Podľa jarnej prognózy sa zároveň zastaví dlhodobý pokles nezamestnanosti v EÚ, píše čínska tlačová agentúra Xinhua.

K revízii prognóz došlo po dlhodobom uzavretí Hormuzského prielivu, ktoré vytlačilo ceny ropy nad 100 dolárov za barel a narušilo dodávateľské reťazce. Eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis pre CNBC uviedol, že Európa čelí „stagflačnému šoku“ a vlády majú výrazne menší fiškálny priestor na reakciu než počas pandémie.

Nemecko aj Francúzsko pod tlakom

Nemecko, najväčšia ekonomika eurozóny, by malo podľa prognóz v roku 2026 narásť iba o 0,5 %, pričom predchádzajúci odhad počítal s rastom na úrovni 1 %. Phil Smith zo spoločnosti S&P Global Market Intelligence upozornil, že predbežné údaje PMI za máj signalizujú druhý mesačný pokles podnikateľskej aktivity po sebe, čo naznačuje možný pokles nemeckej ekonomiky už v druhom kvartáli.

Ani Francúzsko, ktoré je považované za motor spotreby a služieb v EÚ, nevykázalo v prvom štvrťroku 2026 žiadny rast. Klesla spotreba domácností aj export a výnosy francúzskych desaťročných dlhopisov dosiahli najvyššiu úroveň od roku 2009. Achille Agbe upozornil, že vyššie výnosy francúzskych dlhopisov zvyšujú náklady na financovanie v celej eurozóne a môžu destabilizovať európske aj globálne dlhopisové trhy.

Francúzsky denník Le Monde zároveň upozornil, že slabnúca spotreba, nižšie investície a pokles exportu naznačujú stratu ekonomickej dynamiky. Ak energetický šok pretrvá, ekonomika by sa podľa denníka mohla v ďalších kvartáloch dostať do recesie.

Problémy aj v Británii

Podobné problémy zaznamenáva aj Spojené kráľovstvo. Nezamestnanosť v Británii vzrástla v prvom kvartáli na 5 % a počet voľných pracovných miest klesol na najnižšiu úroveň od začiatku roka 2021. Hoci aprílová inflácia spomalila na 2,8 %, Suren Thiru upozornil, že pravdepodobne ide o posledný výraznejší pokles inflácie v tomto roku. Bank of England zároveň varovala, že dlhodobé energetické šoky môžu zvýšiť tlak na mzdy a ceny, čo by infláciu udržalo vysokú aj pri slabom ekonomickom raste.

Dočasný problém alebo nový normál?

Kľúčovou otázkou podľa analytikov zostáva, či je európska stagflácia iba krátkodobým dôsledkom geopolitického konfliktu alebo začiatkom nového ekonomického normálu. Prezidentka ECB Christine Lagarde odmietla používanie pojmu „stagflácia“ a tvrdí, že dnešná situácia sa zásadne líši od 70. rokov minulého storočia.

Samotná ECB však vo svojom „krízovom scenári“ z marca počíta s tým, že ceny ropy by mohli vystúpiť až na 145 dolárov za barel a ceny plynu na približne 123 dolárov za megawatthodinu. Inflácia by v takom prípade dosiahla 4,4 % v roku 2026 a 4,8 % v roku 2027. To podľa viacerých analytikov znamená, že ECB by mohla byť nútená zvyšovať úrokové sadzby aj napriek slabému rastu ekonomiky.

Finančné trhy už na tento scenár reagujú. Výrazne vzrástli eurové swapové sadzby a investori čoraz viac počítajú s možným zvyšovaním úrokových sadzieb ešte tento rok. Banky Rabobank a BNP Paribas neočakávajú rýchly návrat k situácii pred konfliktom. Obe inštitúcie predpokladajú slabý rast eurozóny a zvýšenú infláciu aj v nasledujúcich rokoch. Rabobank zároveň upozornila na riziko deindustrializácie Európy a rastúce rozdiely na úverových trhoch.

Spoločnosť Sanctum Wealth Management uviedla, že finančné trhy už prestávajú veriť v dočasnosť inflačného šoku a začínajú počítať s dlhodobo prísnejšou menovou politikou. Šéfka International Monetary Fund Kristalina Georgieva v apríli varovala, že vojna s Iránom môže „natrvalo poznačiť globálnu ekonomiku“ prostredníctvom poškodenia infraštruktúry, narušenia dodávateľských reťazcov a straty dôvery, a to aj v prípade dosiahnutia mierovej dohody.