Brusel stupňuje tlak na Ficovu vládu. Európsky parlament chystá ďalší úder, v hre sú naše miliardy
Európsky parlament sa chystá hlasovať o dokumente o stave právneho štátu na Slovensku.
V stredu čaká Európsky parlament ďalšie kľúčové hlasovanie týkajúce sa vývoja na Slovensku. Len mesiac po tom, čo poslanci v apríli oficiálne vyzvali na spustenie mechanizmu podmienenosti voči vláde Roberta Fica, budú v Štrasburgu schvaľovať rozsiahly dokument o stave právneho štátu, základných právach a zneužívaní fondov Európskej únie na Slovensku.
Krok plynule nadväzuje na ostrú plenárnu rozpravu z februára a potvrdzuje, že inštitúcie EÚ pozerajú na kroky súčasnej vlády so rastúcim znepokojením. Hoci samotné znenie nesie mimoriadne kritický tón, stredajšie rozhodnutie ešte priamo neznamená, že Slovensko s okamžitou platnosťou príde o miliardy eur z európskych zdrojov.
Paragraf 363 sa podľa poslancov zneužíva
Návrh stredajšej rezolúcie je zhrnutím viacerých výhrad europoslancov, a to naprieč viacerými sektormi verejného života a slovenskej legislatívy. Značná časť kritiky sa sústreďuje na zmeny v trestnom práve a inštitucionálne zásahy.
Poslanci znepokojene reagujú na zníženie trestov za korupciu, skrátenie premlčacích lehôt a najmä na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Podľa dokumentu tieto kroky už teraz vedú k zdržaniam vo vyšetrovaniach, ktoré boli presunuté na iné orgány, a k výraznému poklesu počtu riešenia korupčných káuz.
Europoslanci tiež upozorňujú na riziká spojené so širokými právomocami generálneho prokurátora na základe paragrafu 363, ktoré podľa poslancov môžu umožniť prerušenie alebo predlžovanie trestného konania z formálnych dôvodov bez dostatočných záruk.
Značnú nevôľu v Bruseli vyvolal aj fakt, že veľká časť spornej slovenskej legislatívy bola prijatá v zrýchlenom režime – podľa rezolúcie sa to v roku 2025 týkalo až pätiny všetkých schválených zákonov, čo obmedzilo priestor na zmysluplnú odbornú a parlamentnú debatu.
Kauza haciend sa opäť vynára
Ďalšou zásadnou témou, ktorú rezolúcia pokrýva, je ochrana finančných záujmov Únie. Europoslanci upozorňujú na pretrvávajúce obavy týkajúce sa fungovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry a štrukturálnych zlyhaní v jej kontrolných mechanizmoch.
Dokument výslovne spomína aj podozrenia zo zneužívania európskych prostriedkov určených na rozvoj vidieka a cestovného ruchu na výstavbu alebo renováciu luxusných súkromných sídel, takzvaných haciend, ktoré nemajú žiadnu jasnú pridanú hodnotu pre Európsku úniu.
Ak by sa tieto praktiky potvrdili, podľa rezolúcie by išlo o vážne porušenie zásad riadneho finančného hospodárenia a narušenie dôvery verejnosti v rozpočet Únie.
Problematické zásahy voči médiám
Rezolúcia sa ostro vyhraďuje aj voči zásahom do mediálneho prostredia. Závažné obavy u poslancov vyvoláva politické zasahovanie do verejnoprávneho vysielateľa, pričom spomína vytvorenie Rady STVR zloženej výlučne z nominantov vládnej koalície a tlak na zamestnancov.
Europarlament kritizuje aj nepriateľské prostredie voči novinárom a občianskej spoločnosti, využívanie strategických žalôb proti verejnej účasti (SLAPP) a administratívnu záťaž pre mimovládne organizácie, ktoré čelia rôznym očierňovacím kampaniam a zastrašovaniu.
Rezolúcia sa podrobne venuje aj otázke ľudských a menšinových práv. Vyzýva slovenské orgány na zabezpečenie účinnej ochrany práv LGBTIQ+ osôb, ako aj na ukončenie segregácie Rómov vo vzdelávaní a riešenie ich prístupu k zdravotnej starostlivosti. Zmieňuje sa tiež o potrebe predchádzať násiliu páchanému na ženách a nalieha na ratifikáciu Istanbulského dohovoru.
Aké bude mať prijatie následky?
Pozitívnym bodom v inak kritickom texte je časť venovaná ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Europoslanci v dokumente vítajú rozhodnutie slovenského parlamentu z marca 2026, ktorým sa po mesiacoch sporov a zásahu ústavného súdu kontroverzný zákon zrušil, vďaka čomu zostal Úrad na ochranu oznamovateľov zachovaný.
Prijatie stredajšieho dokumentu nebude mať za následok okamžité stopnutie toku peňazí na Slovensko, keďže Európsky parlament nedisponuje kompetenciou priamo zmraziť fondy. Ide však o mimoriadne silný politický tlak na Európsku komisiu, ktorá tieto nástroje v rukách má.
Europoslanci v texte Komisiu vyzývajú, aby posúdila, či na Slovensku hrozí jasné riziko vážneho porušenia základných hodnôt, a aby neváhala využiť všetky donucovacie opatrenia vrátane konaní o porušení povinnosti, zosilnených auditov, pozastavenia platieb a uplatnenia finančných korekcií. Rovnako žiadajú zintenzívnenie cielených kontrol v spolupráci s Európskym úradom pre boj proti podvodom a Európskou prokuratúrou.
Aprílová výzva o pozastavenie eurofondov
Súčasné napätie je vyvrcholením procesu, ktorý sa zintenzívnil ešte v apríli po prijatí správy nemeckého europoslanca Daniela Freunda. Parlament vtedy 418 hlasmi vôbec prvýkrát oficiálne požiadal Komisiu o spustenie mechanizmu podmienenosti.
Freund po návšteve kontrolných výborov v Bratislave uviedol, že argumentácia premiéra Roberta Fica europoslancov nepresvedčila, pričom zdôraznil, že Únia sa poučila z dlhoročnej letargie voči Maďarsku a chce tentoraz zasiahnuť ráznejšie a včas.
„Nemal som dojem, že by sa nás počas tohto stretnutia skutočne snažil presvedčiť. Väčšinu času strávil tým, že nám vysvetľoval, o koľko horšia bola vláda pred ním. My sme tam však neboli na nejakej historickej výskumnej misii, prišli sme sa pozrieť na súčasnú situáciu v krajine,“ zhodnotil Freund.
Ohrozenie národných záujmov
Na domácej politickej scéne vyvolávajú kroky európskych inštitúcií silne polarizované reakcie. Zatiaľ čo predstavitelia vládnej koalície a prezident Peter Pellegrini označujú správanie europarlamentu za cielený útok a snahu potrestať Slovensko za suverénne postoje vlády, opozícia hovorí o medzinárodnej hanbe a ohrození národných záujmov.
Komplexnosť situácie a citlivosť témy sa naplno prejavila už počas spomínaného aprílového hlasovania, kedy sa europoslanci za najsilnejšiu opozičnú stranu Progresívne Slovensko rozhodli bojkotovať hlasovanie o vlastnej krajine. Svoj postoj vtedy vysvetlili tým, že nechcú svojím hlasom poškodiť bežných občanov a zablokovať životne dôležité zdroje, no zároveň odmietajú politicky kryť kroky súčasného kabinetu, ktoré podľa nich rozvracajú právny štát.
Stredajšie hlasovanie tak ukáže, nakoľko je Európsky parlament odhodlaný tlačiť na Komisiu, aby v prípade Slovenska prešla od varovaní k tvrdým sankciám.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý!
Pridať komentár
