Prelomová mierová dohoda medzi USA a Iránom otvára cestu k stabilite v regióne

Analytici sa zhodujú, že môže výrazne znížiť riziko ďalšej eskalácie konfliktu na Blízkom východe a vytvoriť priestor na dlhodobejšie politické riešenie, informuje agentúra Xinhua.

K dohode malo dôjsť po niekoľkých týždňoch vojenského napätia a intenzívnych diplomatických rokovaní, do ktorých sa zapojil aj Pakistan a ďalší regionálni aktéri. Washington a Teherán sa zaviazali zastaviť nepriateľské akcie a začať rokovania o najspornejších otázkach vrátane iránskeho jadrového programu, zmiernenia sankcií či budúceho bezpečnostného režimu v Hormuzskom prielive.

Medzinárodné spoločenstvo dohodu privítalo. Generálny tajomník OSN António Guterres podľa svojho hovorcu vyjadril nádej, že obe strany nadviažu na dosiahnutý pokrok a budú pokračovať v úsilí o trvalé vyriešenie konfliktu.

Bývalý pakistanský veľvyslanec v USA Džalíl Abbás Džilání označil dohodu za významný diplomatický úspech a pripomenul, že Pakistan zohral dôležitú úlohu pri sprostredkovaní konsenzu medzi oboma stranami. Podľa neho ide o prvý významný krok smerom k dialógu, deeskalácii a trvalému mieru.

Začiatok náročného procesu

Odborníci zároveň upozorňujú, že samotná dohoda je len začiatkom náročného procesu. Obranný analytik a bývalý brigádny generál Tughral Jamin zdôraznil, že samotná konfrontácia nemôže priniesť trvalý mier a skutočne udržateľné riešenia môžu vzniknúť iba prostredníctvom dialógu a politických rokovaní.

Podľa jeho slov by okamžitým prínosom dohody mohlo byť zníženie rizika širšieho regionálneho konfliktu a stabilizácia globálnych energetických trhov. Pokrok pri opätovnom otvorení Hormuzského prielivu by mohol obnoviť dôveru v medzinárodnú námornú dopravu a zmierniť obavy z narušenia dodávok ropy.

Analytici však upozorňujú aj na viaceré prekážky. V priebehu nasledujúcich 60 dní by mali obe krajiny vstúpiť do ďalšej fázy rokovaní zameraných na jadrový program Iránu, sankcie, námornú bezpečnosť a ďalšie nevyriešené regionálne otázky.

Za najväčšie riziká označujú hlbokú vzájomnú nedôveru medzi Washingtonom a Teheránom, spory o mechanizmy kontroly a overovania dohôd či možné snahy niektorých regionálnych aktérov narušiť proces zbližovania. Podľa expertov bude preto pokračovanie intenzívnej diplomacie rozhodujúce pre to, aby sa súčasná dohoda premenila na trvalé riešenie.