Muž strávil 7 dní na oceáne. V hlave som mal len jednu myšlienku: Nesmiem zomrieť
Keď rybár Zheng Shizhong zbadal v utorok ráno približne 10 kilometrov od pobrežia okresu Chengmai v južnej čínskej provincii Hainan nahého, nehybného muža plávajúceho v mori, len ťažko veril, že ešte žije.
Keď rybár Zheng Shizhong zbadal v utorok ráno približne 10 kilometrov od pobrežia okresu Chengmai v južnej čínskej provincii Hainan nahého, nehybného muža plávajúceho v mori, len ťažko veril, že ešte žije. © Xinhua
Muž, Qin Jianping (okolo 40 rokov), veľkoobchodník z regiónu Kuang-si, spadol do mora počas nočnej prechádzky a sedem dní sa bez pomoci unášal oceánom – bez mobilu, záchrannej vesty či akýchkoľvek zásob, píše agentúra Xinhua.
Qin bol na dovolenke v meste Haikou, keď sa mu 27. mája okolo 23:00 stala nehoda. Pošmykol sa na zvyšku ovocia na pobrežnej hrádzi v nepriaznivom veternom počasí a spadol priamo do rozbúreného mora. „More nie je ako bazén,“ povedal. „Nedostal som sa na dno a veľké vlny ma stále tlačili ďalej od brehu. Vždy, keď som sa posunul o meter k brehu, vlny ma stiahli o tri alebo štyri späť. Nemal som šancu dostať sa von.“ Krátko po páde prehltol veľké množstvo slanej vody a poranil sa o koraly.
Sedem dní boja o prežitie
Keď ho prúd unášal ďalej a sily ubúdali, prestal bojovať s vodou a nechal sa unášať v nádeji, že ho ráno niekto uvidí. Na druhý deň však už nevidel pevninu. Dve lode prešli nablízku, no v obrovskej rozľahlosti mora ho nikto nezachytil. Aby si uľahčil prežitie, postupne vyhadzoval všetky veci – topánky, nohavice, hodinky aj prsteň – a udržiaval sa na hladine neustálym pohybom.
„Slnko ma cez deň pálilo, ale voda mi zároveň kradla teplo z tela. Po dvoch-troch dňoch som mal pocit, že more je ľadové,“ opísal. Po viac ako 40 hodinách bez jedla a spánku sa dostal na plávajúcu bóju, kde zaspal, no vlna ho zhodila späť do mora. Na piaty deň sa pokúsil dostať na inú železnú navigačnú bóju, ale bola rozpálená slnkom. Po hodinách držania sa jej ju musel opäť opustiť.
Keď už nezvládal smäd, pokúsil sa piť morskú vodu a neskôr aj vlastný moč, no nepomohlo to. Pri močení ho pálila ostrá bolesť. V noci ho trápila extrémna zima. Aby prežil, opakovane pil morskú vodu a snažil sa zohriať vlastným telom. „Moč je akoby prúd tepla. Schúlil som sa a snažil som sa udržať aspoň kúsok tepla,“ povedal.
Na piaty deň sa dostal k oranžovej bóji s penovou základňou, ale bol už príliš slabý na to, aby sa na ňu dostal. Držal sa jej len zvonku. Vo vnútri peny však našiel malé morské kraby. Holými rukami ich chytil desiatky a jedol ich surové – stali sa jeho jediným zdrojom potravy počas celého pobytu na mori.
Halucinácie a zlomový moment
Na piaty deň bol už tak vyčerpaný, že počul zvuky lodí a vlakov z pobrežia, no nedokázal sa k nim priblížiť. Začal mať halucinácie. „Snívalo sa mi, že som doma na svadbe a varím jedlo. Nemohol som si sadnúť, nemohol som sa dotknúť zeme. Nemohol som dýchať, ale v hlave som mal len jednu myšlienku: nesmiem zomrieť,“ spomínal. Na šiesty deň sa jeho stav ešte zhoršil – oči mal krvavé a pri utieraní tváre mu tiekli aj „slzy krvi“. Spomínal si na rodinu a cítil, že sa blíži smrť.
Práve vtedy ho zbadali rybári Zheng Shizhong a Fu Tingsan. „Keď som ho uvidel, srdce mi vynechalo,“ povedal Zheng. Silný prúd ho však na chvíľu znovu odhodil. Keď sa im ho podarilo priblížiť, videli ho nahého, vyčerpaného, plávajúceho na chrbte s privretými očami. Najprv mu hodili lano, ale muž ho nevidel. Až keď k nemu priblížili 4-metrovú tyč, chytil ju v domnení, že ide o dvere.
„Myslím, že zomieram,“ povedal po vytiahnutí na loď. „Už si s nami. Nezomrieš,“ odpovedali mu rybári. Dali mu malé množstvá vody, ošetrili rany a zakryli ho oblečením. Na breh sa dostali približne po hodine a 25 minútach.
Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane:
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý!
Pridať komentár
