Mladí a všestranní technologickí inovátori: Založil firmu, ktorá dnes patrí medzi najhodnotnejšie robotické spoločnosti v Číne

Pred desiatimi rokmi sa Wang Sing-sing rozhodol pre krok, ktorý mnohých jeho rovesníkov prekvapil. Po tom, čo získal prestížnu pozíciu v spoločnosti DJI, globálnom lídrovi vo výrobe dronov, zaujal medzinárodnú pozornosť svojím diplomovým projektom – štvornohým robotom.

Napokon z práce odišiel a založil startup Unitree. Investorov oslovoval robotickými psami, ktoré sa pri každom kroku triasli. Dnes jeho humanoidné roboty ohromujú svet bojovými umeniami počas veľkých galavečerov.

Uprostred technologickej revolúcie, ktorá mení podobu čínskeho priemyslu, rastie nová generácia technologicky zdatných a podnikateľsky orientovaných inovátorov vo veku okolo 30 rokov. Podobne ako Wang si budujú vlastné príbehy úspechu a bohatstva.

Keď bola firma v najťažšom období, „na účte zostalo len asi 100-tisíc jüanov (približne 14 640 dolárov),“ spomína Wang na začiatky podnikania. V tom čase bol vrcholom čínskej ekonomiky e-commerce sektor, zatiaľ čo robotika bola vnímaná skôr ako záľuba technologických nadšencov než ako perspektívny biznis.

„Vtedy som si nemohol dovoliť ani 3D tlačiareň, takže veľa komponentov som vyrábal svojpomocne,“ povedal Wang v rozhovore pre Xinhua.

Nová generácia produktívnych síl

Vzostup spoločnosti Unitree symbolizuje zmenu čínskej ekonomiky a koncept tzv. „nových kvalitných produktívnych síl“, ktorý stavia na špičkových technológiách, vyššej efektivite výroby a rozvoji nových perspektívnych odvetví.

Patria sem stelesnená umelá inteligencia, mozgové rozhrania, biovýroba, vodíková a fúzna energia, technológie 6G či kvantové technológie, ktoré Čína zaradila medzi nové motory ekonomického rastu vo svojom päťročnom pláne.

Do tejto generácie inovátorov patria aj Liang Wenfeng, ktorý spustil „moment DeepSeek“, Yang Zhilin, tvorca AI modelu Kimi, Liu Jingkang, ktorý premenil panoramatické kamery na hit amerického trhu, či Peng Zhihui, zakladateľ spoločnosti AgiBot.

Rebríček Hurun Global Rich List 2026 ukázal, že Čína sa opäť dostala na prvé miesto na svete s 1 110 miliardármi. Významnú časť z nich tvoria mladí podnikatelia z oblasti internetu, umelej inteligencie a nových spotrebiteľských sektorov.

„Ja som tu už skôr ten starší,“ poznamenal Wang o mladom kolektíve vo firme Unitree. „V AI a technológiách sú hlavnou hnacou silou mladí ľudia.“

Čína ako najväčšia výrobná krajina sveta vychovala obrovské množstvo inžinierov so silným technickým vzdelaním, ktorí dnes tvoria základ jej inovačného motora.

Technologický idealizmus

Unitree nie je jediným hráčom v čínskej robotike. Prestížna univerzita Tsinghua vychovala množstvo mladých podnikateľov stojacich za firmami ako Galbot, Robotera, Galaxea AI, Noetix Robotics či Booster Robotics, ktoré sa stali hviezdami venture kapitálu.

Najväčší konkurent Unitree, spoločnosť Deep Robotics, vznikol na univerzite Zhejiang v meste Chang-čou, kde sídli aj samotný Unitree.

Rýchle získavanie investícií a bohatstva však nie je jediným znakom tejto generácie. Charakteristický je aj silný technologický idealizmus.

„Umelá inteligencia nie je len o tom, ako nájsť trhovú pozíciu na najbližší rok či dva, ale o tom, ako zmení svet počas nasledujúcich desiatich až dvadsiatich rokov,“ povedal Yang Zhilin, ktorého tím vytvoril model Kimi.

V roku 2023 si Yang prenajal dve poschodia kancelárií v pekinskom Zhongguancune, známom ako čínske Silicon Valley. Pri vstupe stál biely digitálny klavír s notami a miestnosť zapĺňali mladí vývojári. Firma vtedy ešte nemala ani oficiálnu tabuľu s názvom Moonshot AI.

Neskôr startup predstavil model Kimi, ktorý sa stal svetovým fenoménom. Najnovšia verzia Kimi K2.5 bola nedávno prijatá ako základný AI engine platformou Cursor v USA.

Keď sa Wanga spýtali, aký je konečný cieľ robotov Unitree, chvíľu premýšľal a odpovedal: „Niečo ako AGI – univerzálny robot schopný zvládnuť prakticky akúkoľvek úlohu. To by dalo môjmu životu skutočný zmysel.“

Výhoda čínskeho výrobného ekosystému

Modernizácia rozsiahlej výrobnej základne patrí medzi hlavné priority čínskeho hospodárskeho plánovania. Výhodou krajiny je podľa analytikov kombinácia „kladiva“ v podobe nových technológií a „klinca“ v podobe reálnych aplikácií.

Tento efekt je viditeľný najmä v mestách ako Šen-čen v provincii Kuang-tung, kde silné výrobné zázemie umožňuje rýchly prechod od vývoja produktu na trh.

Zakladateľ spoločnosti Insta360 Liu Jingkang vo veku 34 rokov premenil panoramatické kamery na hit amerického trhu, kde zákazníci čakali na nové produkty v radoch od skorého rána. Podľa neho za tým stojí práve kompletný dodávateľský reťazec spotrebnej elektroniky v Šen-čene.

„Takáto rýchlosť hardvérovej inovácie by pravdepodobne nebola možná, keby sme neboli v Šen-čene,“ povedal Liu.

Strategickí podnikatelia novej éry

Rýchlo rastúci technologický sektor vytvoril v Číne priestor pre ambicióznych a vzdelaných mladých ľudí, no zároveň ide o mimoriadne konkurenčné prostredie.

Wang pripomenul, že mnoho firiem z oblasti robotických psov zlyhalo pre slabé riadenie alebo neschopnosť nájsť správny produkt pre trh. Úspech si podľa neho vyžaduje omnoho širší súbor schopností.

Už ako dieťa rád premýšľal nad otázkou: „Ako vznikajú peniaze, ako obiehajú a ako sa opäť premieňajú na veci?“ Túto otázku označil za „mimoriadne fascinujúcu“.

Bývalý prezident Čínskej spoločnosti pre výskum súkromnej ekonomiky Li Zhaoqian označuje mladých podnikateľov, ktorí rozumejú technológiám, kapitálu, trhu aj financiám, za „strategických podnikateľov“.

„Rozvoj strategických a budúcich odvetví si vyžaduje vizionárskych podnikateľov schopných koordinovať talenty a prepájať široké spektrum zdrojov,“ uviedol Li.