Ombudsman Dobrovodský: Monitoring v jednom z ústavov odhalil podozrenia na násilie

Monitoring, ktorý v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou vykonal národný preventívny mechanizmus (NPM), odhalil viacero závažných zistení v oblasti zaobchádzania s odsúdenými, podmienok výkonu trestu aj resocializácie. Správa ombudsmana Róberta Dobrovodského poukazuje najmä na podozrenia z fyzického násilia.

Podľa zistení monitoringu mali niektorí príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže v ojedinelých prípadoch používať fyzické tresty, najmä facky, ako prostriedok na zabezpečenie poslušnosti. Približne tretina oslovených odsúdených spomenula skúsenosť alebo vedomosť o takomto konaní.

Ako uviedol Róbert Dobrovodský, ide o konanie, ktoré by bolo „v priamom rozpore so základnými princípmi ochrany ľudskej dôstojnosti a právneho štátu“. Zároveň zdôraznil, že fyzická sila nesmie byť používaná ako forma trestu ani zastrašovania.

Zistenia sú podľa správy v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, najmä s Dohovorom OSN proti mučeniu, Európskym dohovorom o ľudských právach a štandardmi CPT.

Nedostatky v podmienkach a resocializácii

Monitoring upozornil aj na problémy v rámci diferenciačnej skupiny C, teda oddielu s prísnejším režimom. Odsúdení mali obmedzený prístup k odbornej pomoci, najmä v oblasti liečby závislostí, a chýbali im aktivity podporujúce resocializáciu. Takéto podmienky môžu podľa správy viesť k pasivite a sociálnej izolácii.

„Výkon trestu nesmie viesť k pasivite, sociálnej izolácii a rezignácii na pozitívnu zmenu správania,“ uviedol Róbert Dobrovodský s tým, že štát má povinnosť vytvárať podmienky na resocializáciu.

Správa zároveň poukázala aj na nedostatky v materiálnych podmienkach výkonu trestu. Ide o opotrebované vybavenie ciel a prostredie, ktoré v časti ústavu nepôsobí dôstojne. Ombudsman pripomenul, že materiálne podmienky nie sú otázkou komfortu, ale ochrany ľudskej dôstojnosti a zákazu neľudského zaobchádzania.

Zároveň však monitoring identifikoval aj príklady dobrej praxe, najmä v oddiele špecializovaného zaobchádzania a v oblasti ochranných liečení, kde bola ocenená odborná starostlivosť a individuálny prístup personálu.

Zistenia boli odovzdané vedeniu ústavu a následne zaslané aj Generálnej prokuratúre SR. Ústav viaceré odporúčania spochybnil s odkazom na bezpečnostné, kapacitné a personálne limity.

Ombudsman v závere zdôraznil, že ochrana práv osôb vo výkone trestu a prevencia zlého zaobchádzania musia byť reálnou súčasťou fungovania väzenského systému, nie iba formálnym záväzkom.