Nulové clá približujú Čínu a Afriku viac než kedykoľvek predtým

Takéto obrazy medzi-kontinentálneho obchodu by sa mohli čoskoro stať ešte bežnejšími. Od 1. mája 2026 do 30. apríla 2028 bude Čína uplatňovať nulové clá vo forme preferenčných sadzieb pre 20 afrických krajín, ktoré s ňou udržiavajú diplomatické vzťahy a nepatria medzi najmenej rozvinuté štáty.

Tento krok nadväzuje na rozhodnutie z decembra 2024, keď Čína zaviedla nulové clá na 100 percent colných položiek pre 33 najmenej rozvinutých afrických krajín.

Politika podľa Pekingu odráža čínsku filozofiu rozvoja aj ducha čínsko-afrických vzťahov. Čínsky prezident Si Ťin-pching to zhrnul slovami: „Na ceste modernizácie nesmie zostať bokom žiadny človek ani žiadna krajina.“

Odpoveď na rastúci protekcionizmus

V období rastúcich obchodných bariér a protekcionizmu vo svete predstavujú nové opatrenia Pekingu impulz pre čínsko-africký obchod a zároveň posilnenie dôvery medzi krajinami globálneho Juhu.

Si Ťin-pching uviedol, že rozširovanie čínskej otvorenosti vytvorí nové príležitosti pre rozvoj Afriky a spoločné napĺňanie sna o modernizácii.

Pre mnohé africké štáty to znamená jednoduchší prístup na jeden z najväčších spotrebiteľských trhov sveta.

Čínsko-africký obchod dosiahol v roku 2025 rekordných 348 miliárd dolárov, čo predstavuje medziročný rast o 17,7 percenta. Dovoz z Afriky do Číny vzrástol na 123 miliárd dolárov.

Rast pokračuje aj v roku 2026. V prvom štvrťroku sa obchod zvýšil o ďalších 23,7 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka.

Africkí farmári rozširujú výrobu

V meste Allada v Benine pestovateľ ananásov Lanmandoclévon spomína na obdobie, keď dobrá úroda znamenala problém.

„Kedysi sme mali problém predať všetku produkciu na miestnom trhu. Časť úrody sa pokazila a prichádzali sme o peniaze,“ povedal pre Xinhua.

Od vstupu beninských ananásov na čínsky trh sa situácia výrazne zmenila. Farmár dnes predá celú produkciu a rozšíril plantáže z necelého jedného hektára na takmer tri hektáre. Na každom hektári zamestnáva približne 80 pracovníkov.

Podobný príbeh sa odohráva aj v Rwande. Sušené chilli papričky môžu smerovať do Číny od roku 2021. Spoločnosť Fischer Global postupne zväčšila pestovateľské plochy z 15 na 300 hektárov.

„Práve stabilita trhu nám umožnila rozšíriť výrobu,“ uviedol generálny riaditeľ firmy Herman Uwizeyimana.

Výrazný rast zaznamenáva aj Keňa. Export avokád do Číny vzrástol podľa miestnych médií za tri roky až o 500 percent. Kým v roku 2022 smerovalo do Číny týždenne 10 až 20 kontajnerov avokád, dnes ich je 100 až 150.

Na čínskom trhu si postupne nachádzajú miesto aj ugandská káva, zimbabwianske čučoriedky, mozambické kešu orechy či mäso z Madagaskaru.

Od surovín k vyššej pridanej hodnote

Nulové clá podľa expertov neznamenajú len možnosť „predať viac“, ale aj „predať kvalitnejšie produkty s vyššou hodnotou“.

Príkladom je poria cocos – huba využívaná v tradičnej čínskej medicíne. V rámci spolupráce medzi čínskym mestom Ťing-čou a Konžskou republikou vzniká nový model výroby, kde Čína poskytuje technológie a hubové kultúry, zatiaľ čo pestovanie a prvotné spracovanie prebieha v Afrike.

Produkty sa následne predávajú v Číne aj na ďalších trhoch.

Tento model podľa analytikov naznačuje vznik novej podoby globálnych dodávateľských reťazcov, v ktorých Afrika nefiguruje iba ako dodávateľ surovín, ale zohráva aktívnejšiu úlohu vo výrobe a spracovaní.

Čínska skupina Feilin, pôsobiaca v Kongu od roku 2019, už dnes produkuje približne 500 ton porie ročne. Vo februári podpísala kontrakt na dodávku 3 000 ton produktov počas troch rokov.

Posilňovanie väzieb globálneho Juhu